Peder

Prvá, bezpečne doložená písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317, aj keď sa v listinách obec spomína už v rokoch 1214 a 1275. Archeologické vykopávky z 50. rokov minulého storočia doložili osídlenie tejto lokality už v období neolitu, ide o sídlisko bukovohorskej kultúry s východoslovenskou lineárnou keramikou, laténske sídlisko a osada   z doby Rímskej ríše.

Napriek tomu, že Peder počas svojej histórie počtom obyvateľov (v histórii obce boli obdobia, kedy v nej žilo iba niekoľko obyvateľov, dokonca v roku 1715 bola úplne vyľudnená) ani rozlohou nikdy nepatril a nepatrí medzi veľké obce (podľa posledného sčítania obyvateľov tu žije 382 obyvateľov, obec má 135 domov), jeho dejiny skrývajú mnohé zaujímavosti a ich stopy nájdeme aj dnes. Listiny zo 17. stor. hovoria o existencii dvoch sídiel, Malého a Veľkého Pedera (Kis a Nagy Péder). Súčasná podoba obce vznikla ich spojením. Názvy týchto sídiel ostali v povedomí obyvateľov dodnes, podobne ako označenie Stará bodva (Rosszbódva). Označuje južný okraj obce, kade až do presmerovania v 19. stor. tiekla rieka Bodva. V súčasnosti je na jej mieste aleja mohutných orechov. Dve úzke, krivolaké uličky vo východnej časti obce nazývajú miestni ako zug (kút, zákutie).
Malá obec bola sídlom slúžnovského okresu, keď funkciu slúžneho vykonávali zemepáni  z obce, György Vendéghy (od roku 1540 do roku 1570)  Lázár Pédery (od roku 1571 do roku 1591) a jeho syn Mátyás (od roku 1615 do roku 1621). V roku 1591 sa Lázár Pédery dokonca stal podžupanom, najvyšším výkonným úradníkom Abovskej stolice.
Okrem rodu Péderyovcov boli zemepánmi obce aj rody Beer, Mokczay, Hubay, Gelley, Nyomárkay a Vendéghy. Kúrie dvoch posledne menovaných rodov možno obdivovať dodnes. Spolu s nimi môžeme vidieť aj niekoľko pôvodných sedliackych domov vrátane hospodárskych stavieb, spolu tvoria pôvodnú ľudovú architektúru obce.  Tieto stavby prežili I. sv. vojnu, šarvátky československých legionárov s maďarskou červenou armádou v roku 1919 aj prechod frontu počas II. sv. vojny. V nej však bola obec značne poškodená.

Dominantou obce sú dva kostoly, reformovanej cirkvi a katolícky. Kostol reformovanej cirkvi bol pôvodne rímskokatolícky, pochádza z 13. storočia a je postavený v románskom slohu. Steny boli zdobené gotickými freskami, počas rekonštrukcie však boli prekryté. Katolícky kostol bol postavený v roku 1928.
Po druhej svetovej vojne nastala nová etapa v histórii obce. Postupne boli postavené nové budovy kultúrneho domu, školy a škôlky, družstevná bytovka, služobné byty policajného zboru, zaviedli sa inžinierske siete a zmodernizovalo sa futbalové ihrisko. Obec ešte čaká výstavba kanalizácie.
Obec žila a žije kultúrnym životom. Návštevníkov obce hneď pri autobusovej zastávke víta nedávno odhalená skulptúra Strom života, umiestnená pri Nyomárkayho kúrii a pamätný stĺp (kopjafa) na dvore školy.
V obci fungovalo niekoľko spolkov (ženský, kultúrny, červený kríž, poľovnícke združenie...) a dodnes sa usporadúvajú podujatia pri príležitosti rôznych sviatkov. O kultúrne vyžitie obyvateľov obce sa v minulosti  staral dievčenský, ženský a zmiešaný  spevácky zbor a ochotnícky divadelný súbor, ktorý uvádzal divadelné hry nielen v obci, ale aj v okolitých obciach a hosťoval aj v košickom divadle Thália.
V súčasnosti reprezentuje obec zmiešaný spevácky zbor, ktorý vystupuje na podujatiach v obci, jej okolí, ale aj v zahraničí. Svoju tradíciu má v rámci telovýchovnej jednoty aj futbalové mužstvo, ktoré hráva regionálnu súťaž.
Poloha obce ponúka niekoľko možností v oblasti cestovného ruchu. Rovinatá časť katastra obce na Košickej kotline s cestou tretej triedy a účelovými komunikáciami s minimálnou premávkou ponúka možnosť rozvoja cykloturizmu, napríklad aj ako spojka medzi cyklistickými cestami Slovenského krasu a cyklistickou cestou v okolí Paňoviec.
Kopce a pahorky Bodvianskej pahorkatiny v južnej časti katastra ponúkajú možnosť príjemných prechádzok a ľahkých túr pre celé rodiny, spoznávanie flóry a fauny, v zime možnosť pestovania zimných športov pre nenáročných. Regulačná hrádza rieky Bodva je vhodná pre beh na lyžiach či nordic walking.   
Milovníci histórie môžu obdivovať kostoly a ľudovú architektúru – sedliacke domy, maštale murované z kameňa či drevené stodoly. Pozornosť si zaslúžia aj židovské náhrobné kamene na miestnom cintoríne, označené hebrejčinou. Kolorit celého prostredia obce a jej okolia dotvára množstvo vtáctva, motýľov a lesnej zveri.
Negatívom z hľadiska rozvoja cestovného ruchu je absencia ubytovacích a reštauračných kapacít v obci, avšak tento nedostatok môže byť odstránený využitím existujúcich kapacít v Moldave nad Bodvou.


Zoznam bibliografických odkazov
1. Atlas ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia n.p. Bratislava, 1981.
2. IŠTOK, R., MATLOVIČ, R., MICHAELI, E. Geografia verejnej správy. Prešov:  
    Fakulta prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity, 1999.
3. KROKHELY, J. Péder község története 1214 – 2006. Moldava nad Bodvou: Tibor Pásztor   
     - Tibernet, 2007.
4. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2001.


Elektronické zdroje
http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=109&cityID=521868