• Decrease font size
  • Default font size
  • Increase font size


"Sme na tomto svete preto, aby sme v ňom niekde boli doma!" (Tamási Áron)


"Buď vôla Tvoja ako v nebi, tak i na zemi!" (Matúš 6,10)


"Pracovať len pekne a presne, ako mesiac vychádza a klesne, tak treba!" (József Attila)


"Od kolísky až po hrob tvoj, chráni ťa a pochová." (Vörösmarty Mihály)


"ZOSTÁVAME, je tu práca. Nám slnko na západe nevychádza!" (K. Z.)

Turizmus

Peder vďaka svojej zemepisnej polohe je v takom bohatom historickom, kultúrnom a prírodnom okolí, kvôli čomu oplatí sa zostať niekoľko dní v našej obci. V okruhu do 1 hodiny cesty autom každý turista nájde pre svoj vkus niečo zaujímavé

Prajeme Vám príjemný výlet!

 


Moldava nad Bodvou (7 km)

Mesto Moldava nad Bodvou leží juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu. V týchto miestach sa končí Košická kotlina a začína sa rozmanitý terén Slovenského krasu. V okolí sa nachádza na západe Drienovec a Turňa nad Bodvou s ruinami stredovekého hradu, na severe Jasov s presláveným kláštorom premonštrátov a druhé najväčšie mesto okresu Košice-okolie - Medzev, kúpele Štós i 1246 metrov vysoká Kojšovská hoľa. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 metrov n. m. Cez mesto prechádza 21. poludník.

Svojím významom a geografickou polohou je mesto oddávna prirodzeným centrom regiónu. K Moldave je pridružená obec Budulov, ktorá sa spomína už v roku 1313.Mesto má autobusovú a železničnú stanicu, polikliniku, poštu a hotel. V meste sa nachádza veľké množstvo kvalitných reštaurácií a krčiem, kde čapujú dobré pivo, svoje služby ponúkajú kadernícke a kozmetické salóny, rôzne obchody, internetová kaviareň a fitness centrum.
Moldava nad Bodvou so svojou infraštruktúrou a službami je ideálnym východiskovým bodom pre rôzne vlastivedné a prírodovedné výlety do okolia.

 
Košice (30 km)

Mesto Košice, druhé najväčšie mesto SR sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko.

Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Ďalšie prvenstvo sa spája so športom - v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón - Medzinárodný maratón mieru (založený v roku 1924). Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach - v roku 1872 Stredná priemyselná škola strojnícka. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a rozlohou najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku.
 
Jasov (12 km)


Jasov a jeho obdivuhodné okolie aj v súčasnosti upúta návštevníkov svojimi prírodnými krásami a kultúrnym bohatstvom. Na Slovensku je málo obcí, kde sa prírodné i kultúrne hodnoty natoľko dopĺňajú, ako práve u nás. Jasovská jaskyňa a nad ňou Jasovská skala, na ktorej bol v časoch minulých vybudovaný hrad kráľom Karolom Róbertom, alebo Kláštor rádu premonštrátov s nádherným kostolom a knižnicou, obklopený francúzskym parkom, flóra a fauna okolia, rybníky, podzemné bohatstvo, ktoré bolo základom vzniku baníctva a hutníctva na území obce, sa organicky viažu k dejinám Jasova.
Štós (30 km)

Obec má vhodnú lokalitu na zimné športy a letnú turistiku. Využíva sa k tomu vlastný lyžiarky vlek zo zasnežovaním a občerstvením. K turistickému ruchu prispievajú blízke Kúpele Štós a.s. s výbornými klimatickými podmienkami a liečbou chronických ochorení dýchacích ciest a pohybového ústrojenstva. K dispozícii sú ubytovacie a stravovacie kapacity.
 
Turňa nad Bodvou (7 km)

Obec leží v západnej časti Košickej doliny. Južná časť chotára má na nive Turne a Bodvy rovinný, až pahorkatinný charakter. V podloží sú mladotreťohorné íly, piesky a štrky. Zarovnané a na juhu naklonené planiny z druhohorných vápencov sa končia zráznymi svahmi, zmiernenými úpätnými sutinami. Na severozápad od Turnianského Podhradia sú dva veľké rybníky. V kotline sú nivné a lužné pôdy, vyššie oglejené, na náplavových kužeľoch redziny až hnedozeme, na planinách a ich svahoch redziny. Na výslnných stráňach sú porasty duba plstnatého, drieňa a mahalebky.

Významné je chránené nálezisko Turniansky hradný vrch na ploche 13,78 ha s krasovitým reliéfom a vzácnou teplomilnou flórou a faunou.

Zvlášť pozoruhodný je výskyt vzácneho edemitu rumenca turnianskeho (Onosma turnensis). Je jediným náleziskom zbehovca Laxmannovho (Ajuga Laxmannii), vzácne sú aj iné druhy vegetácie (žltuška smradľavá, kavyľ a kostrava), z drevín sú to jaseň mannový (Fraxinus ornus) a dub plstnatý (Quercus pubescens). Zo živočíchov sa tu vyskytuje užovka hladká (Coronella austrica) a teplomilné slimáky.
 
 
Zádielska dolina (10 km)

Štátna prírodná rezervácia Zádielska dolina sa nachádza na rozhraní Košického a Rožnavského okresu, v katastralnom území Zádielske Dvorníky. Tento monumentálny krasový kaňon je vytvorený potokom Blatnica vo vápencoch Slovenského krasu. Dĺžka doliny je takmer 11 kilometrov, hĺbka kaňonu je takmer 400 m a šírka miestami dna je len 10 metrov. Najkrajšia časť doliny má dĺžku 3 km.

Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského lezenia. Lezenie v doline je časovo obmedzené . Lezenie je tiež obmedzené len na niektoré skalné masívy. V doline je prísne zakázané stanovať, bivakovať a zakladať oheň. Kaňon ponúka lezenie v malých stienkach i dĺžkových stenách. Kompaktný vápenec poskytuje položené i previsnuté lezenie obtiažnosti do X- a do viacerých ciest je potrebný lezecký materiál. Z kamených útvarov v kaňone zaujme svojim tvarom hlavne 105 metrov vysoká Cukrová homoľa .

Zádielska dolina je veľmi zaujímavá i z hľadiska pestrosti fauny a flóry a je svetoznáma aj inverziou vegetačných pásiem. Vyskytujú sa tu viaceré endemické druhy hmyzu slovenského krasu, žijú tu vzácne plazy krátkonožka panónska, užovka stromová, jašterica múrová a zelená. Z vtákov je zaujímavý výskyt bociana čierneho a výra skalného, z cicavcov je tu piskor horský. Dolinou vedie náučný chodník, ktorý po celej trase ponúka niekoľko zastávok s pútačmi a vysvetľujúcim textom o doline.
Krásna Hôrka (35 km)

Malebná gemerská krajina v srdci Slovenska bola oddávna považovaná za malú Európu, či za uhorské kráľovstvo v malom. Jej vrchy, doliny a mestečká stali sa dejiskom našich - európskych dejín. Počas druhej svetovej vojny, no predovšetkým po nej siahla na naše slovenské kultúrno-historické dedičstvo ťažká ruka osudu i nastávajúcej doby. Ani „večné“ základy socialistického režimu budované už na existujúcich múroch bohatej kultúry nepohltili a nezničili všetko čo nám zanechali naši predkovia. No predsa sa dnes môžeme tešiť len z niekoľkých takmer úplne zachovalých hradov, jedným z nich je Krásna Hôrka. Unikátne zbierky hradného múzea a premeny architektúry lákajú návštevníkov takmer z celého sveta. Vyberte sa s nami na cestu poznania našej histórie a umelecko-historického dedičstva prostredníctvom stredovekého rodového hradu Andrássyovcov.
Betliar (50 km)

Sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava sa nachádza malebná dedina, ktorá sa môže pýšiť honosným kaštieľom s pôvodným zariadením a zbierkami. Pustošenie Druhej svetovej vojny ušetrilo len tri kaštiele na Slovensku: Orlové, Hodkovce a Betliar. Bohužiaľ do dnešných dní sa zachoval len kaštieľ Andrássyovcov v Betliari.
Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok. Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúk cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná "vláda" jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu - staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.
 

Fotogaléria

  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow
  • An Image Slideshow

Partnerské obce

Ürmös

Počasie

Dlhodobá predpoveď počasia

European citizens dialogue